Sen

Autor: Marcel Kuna | 9.4.2012 o 17:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

Zrazu ostala len tma. Cítim ako ma niečo začína ťahať dolu, akoby sa mnou snažila prejsť niaka temnota. Pomaly ale iste sa na mňa lepí, oblieva ma ako studený pot. Moje telo prestáva spolupracovať, chcem sa nadýchnuť, no jednoducho nemôžem. Mozog ako posledný ešte odoláva, nedokáže pochopiť čo sa to deje. No ja stále padám ďalej, padám hustou temnotou. Pohlcuje ma stále viac, a ja viem, že už niet cesty späť. Začínam cítiť podivný chlad, posledná myšlienka ktorá vo mne ostala je samota. Čoraz viac sa ponáram do tej nekonečnej jamy, temnej čiernej diery ktorá sa ma snaží pohltiť. Už nevládzem odolávať, sekundy mi prídu ako roky. Pokiaľ by toto mala byť brána do pekla, nechcem ani vedieť čo bude ďalej. 
Avšak, zrazu do mojej temnotou pohltenej mysle, sám neviem odkiaľ, privialo myšlienku. Ľahšiu ako vánok, jemnejšiu ako pavúčia sieť, iba také svetielko na konci tunela tej neskonalej temnoty do ktorej som padal. S vypätím posledných síl sa mi podarilo uchopiť ju. V tom okamihu ožiarila moju myseľ jasnejšie ako prvé lúče ranného slnka. Podarilo sa mi otvoriť oči, konečne som sa dokázal zhlboka nadýchnuť. Keď som nakoniec zaostril, všimol som si, že ležím na zemi vedľa mojej postele, a spoza okna sa na mňa krásne usmieva slnko. Ešteže to bolo celé len sen, povzdychol som si...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?