Keď ma baví občas baví poézia

Autor: Marcel Kuna | 22.9.2011 o 15:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

Bol tam sám už od počiatku sveta,

Bol tam sám už od počiatku sveta,
tam na kraji toho temného lesa, stál.
ľudia sa ho báli.
No na vyslobodenie mu stačila jediná veta,
no nikto sa ju nikdy, vysloviť neodhodlal.
vždy ho iba z diaľky sledovali.


Nečakaná, bez strachu a s citom,
prišla k nemu nevinná .
Vraj iba kvôli nemu, prešla svetom,
preto,je už odjakživa, pre ostatných pocestná.

Iba krutosť a strach, to boli veci čo mal rád,

No ona, dievča s krvou v žilách, vedela čo je zač.
Mohla ho ovplyvniť, robiť si s ním čo chce,
už nikdy nemusel počúvať plač,
pretože jej dal svoje srdce.

No ona mu dalo to po čom túžil celý čas,
tú vetu ktorú si iba predstavoval, znovu a zas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?


Už ste čítali?